Peter Terešák
Aj na topiacom ľade sa šmýka . . .
Sú 4. hod ráno, zvoní budík. Treba vstávať na rannú šichtu. Je utorok, takže prvotný šok, že zas treba vstávať je za nami, ale koniec týždňa ešte ďaleko. Takže vstanem a nejako sa dostanem k autobusu. Vlastne pobežím, lebo niet tej sily, ktorá by ma dostala z postele okamžite po zazvonení budíka – takže väčšinou ho dávam zvoniť trochu skôr. Teraz to nevyšlo . . .